Do predajne vošla sympatická pani. Ako ku každému inému zákazníkovi som k nej pristúpila a opýtala sa jej, či jej môžem poradiť. Najprv som si nevšimla malé dievčatko cupitajúce za ňou, až keď poďakovala, povedala, že radu nepotrebuje a pohla sa ďalej. Vtedy mi padol pohľad na jej dcérku. Evidentne bolo vidieť, že trpí Downovým syndrómom. Pozrela som na malú. Vtom zdvihla ku mne pohľad a ... USMIALA SA. Usmiala sa na mňa tak ako sa na mňa v živote žiadny človek neusmial. Bol to úsmev čistej radosti a tak neuveriteľne plný lásky až som zostala stáť ako skamenená. Prvé čo mi napadlo bolo, že jej musím na oplátku aj ja niečo darovať. Keď som sa spamätala utekala som k polici a vybrala z nej papierovú ružu. Navoňala som ju a rýchlo utekala za dievčatkom. Zbadala som ju stáť medzi dverami, pripravenú odísť. Rýchlo som sa rozbehla za ňou, sklonila sa k nej a podala jej ružu. Stále celá nesvoja som akurát stihla vykoktať, že je navoňaná ružovou vôňou. Priložila si ju k nosu, otočila sa a odišla.Dala mi úsmev. Najkrajší na svete. Rozžiarila všetko okolo seba. Bola to čistá duša. Bola krásna.
Najkrajší úsmev na svete
Brigádujem v Auparku v obchode s kozmetikou. Skoro každý deň stretávam ľudí, ktorí sa mi vryjú do pamäti svojím správaním a pravdupovediac najčastejšie svojou aroganciou, odmietavosťou a chladom. Na druhej strane ma však občas prekvapia aj svojím príjemným vystupovaním a doslova milotou, ale nemôžem sa ubrániť pocitu odstupu , ktorý si väčšina z "príjemných pohľadov" udržiava. Usmievajú sa. Vyťahujú na mňa zlaté kreditné karty bez mihnutia oka. Podaktorí čakajú, že ma ohúria a ... usmievajú sa. Ale ich úsmev ma nikdy nezaujme, neprekvapí. Až včera som dostala najkrajší dar na svete. Včera som videla ako vyzerá úsmev...